Albert | Site-Install

Depaul pomáha ľuďom bez domova. Lebo ulica nie je domov.

Albert

Veľmi hovorný nebol. Dlho mi trvalo, kým som si zapamätala jeho meno, lebo sa vždy ako blesk mihol okolo v tmavomdorom svetri (visel na ňom) a viac ho nebolo. A už bol v záhrade a voľačo okopával. Alebo: opravoval chodník s ostatnými klientmi a pracovníkmi, chodieval upratovať ku kostolu. Raz kvôli dezinsekcii útulku nemohol niekoľko dní pomáhať s umývaním podláh, ledva čakal, kedy už zase bude môcť. Vlastne som si ani nevedela predstaviť Lujzu bez Alberta. Býval u nás dlho a bol takým stabilným prvkom. Upratoval až sa steny triasli - keď sme mali nočnú službu, stokrát sme mu hovorili, že sa nemusí toľko namáhať umývaním chodieb, ale vždy som sa len dvakrát otočila a všetko bolo hotové. Ale nedajbože, aby mu čerstvo umytej dlážke ktosi prešiel čo i len po špičkách! Keď všetko vydrhol, všetci sme museli povinne vydržať na cigarete, kým zem neuschla. Albert dnes šantí, vraveli klienti a klientky. A ešte nedávno presádzal s nami stromy, kopal do kamenistej zeme. „Albert kope jamu pre stromy sťa Omar studňu na trenčianskom hrade", povedal klient. Fúrikom nosil stromiská a presádzal ich z kvetináčov do pôdy.

Predával Nota bene, hrabal lístie na cintoríne (agresívnejší brigádnici mu tam často zobrali časť výplaty). Nosil cowboyský klobúk, tak sme si predstavovali, že sa hádam raz pred tou našou bránou zjaví na koni, s časopisom pod pazuchou. (Zvieratá mal rád, na stole mal svoju fotku s krásnym koňom v pozadí). Bol nahluchlý, istý čas nosil načúvací prístroj, ale tichý svet mu bol asi bližší, a tak sme sa rozprávali vždy nahlas. Skrátka a dobre - rád pomáhal. A to hovorím bez ohľadu na sentimentálny zvuk tejto vety.

Keď ešte chodieval do nocľahárne, mal problémy s alkoholom, býval nervózny. Keď sa dostal do bezpečného prostredia, v ktorom mu mal kto poradiť, že čo so životom aj s bežným dňom, držal sa ako repa. Za posledný rok som si ani nevedela predstaviť, že by Albert prišiel opitý. Stačilo mu bezpečie, jedlo a nocľah, pár stabilných povinností a ľudí okolo, ktorí ho síce sem tam poriadne pohnevali, ale veď čo. Aj to je dôležité, že vás má po príchode domov aspoň kto nahnevať.

Naposledy si to Albert doštrikoval až do Vatikánu, na stretnutie s pápežom Františkom. Malý Albert vo veľkom Ríme, alebo dokonca na „prázdninách v Ríme". Niekoľko dní sa spolu s ostatnými výletníkmi túlal po rímskych uličkách, skútre a autá naň trúbili (nepočuje), počasie bolo na rozdiel od našej pochmúrnej zimojesene skoro jarné. Ale už vraj aj smútil, pretože dva dni po návrate sa mal sťahovať do podporovaného bývania.

Albert bol u nás niekoľko krát. Naposledy sme ho prijali v decembri 2015 so zápalom priedušiek a veľkými ranami na nohách. Vždy sa dopracoval do stabilnejšieho bývania, ktoré potom nezvládol. Toto najnovšie hádam zvládne. Ale pre ľudí ako on, ktorí vychodili pomocnú školu, pracovali v jednoduchých zamestnaniach, sú ľahko ovplyvniteľní a dnešný svet je pre nich príliš náročný, neexistujú prijateľné riešenia otázky bývania. A to ani v prípade, že sú pracovití, a (ako Albert) aj dobrosrdeční.

Keď raz bude existovať bývanie, v ktorom budú takíto Albertovia môcť ostať dlhodobo, bývanie so zázemím, ktoré nebude podliehať príkrym zmenám, kde bude pravidelná jednoduchá práca a nenápadný dohľad, už sa hádam nebudú motať v bludnom kruhu z jednej nestability opäť cez ulicu do nestability druhej.

Stránka ukladá cookies na váš počítač, ak súhlasíte pokračujte.