O bojovníkovi Ivanovi | Site-Install

Depaul pomáha ľuďom bez domova. Lebo ulica nie je domov.

O bojovníkovi Ivanovi

Krátko po narodení dcéry sa s manželkou rozviedli a od vtedy neboli v kontakte. Jeho mama žije mimo Bratislavy na lazoch a stále sa na neho trocha hnevala, lebo odišiel pracovať do zahraničia a nikomu nič nepovedal.

Ivan v útulku

Ivana sme do Útulku sv. Lujzy prijali 2.3.2015 po prepustení z nemocnice. Prijatie bolo dohodnuté so Slovenskou katolíckou charitou, ktorá nás kontaktovala. Bol to ich klient, ktorý sa vďaka nim vrátil naspäť na Slovensko po 12 rokoch ako obeť obchodovania s ľuďmi (obeť trestného činu zneužívania na prácu). Koncom roka 2014 mu diagnostikovali rakovinu jazyka, podľa lekárskych správ mu nikto nedával veľa času na život.

Zdravotné problémy

Krátko potom ako sme ho prijali bol opäť hospitalizovaný, kvôli častému krvácaniu z úst. V nemocnici bol asi 2 mesiace. Okrem PEGu (sonda zavedená do žalúdka cez ktorú sa prijíma strava a tekutiny) mu zaviedli ešte tracheostomickú kanylu (trubička zavedená do priedušnice, ktorá slúži na uľahčenie dýchania). V spolupráci s pracovníčkou Charity sa začal vybavovať hospic a financie naň.  Ivanov dlh na zdravotnom poistení bol viac ako 4000 eur. Financovanie prisľúbila aj Charita a požiadali sme aj o finančný príspevok Ligu proti rakovine na účely zariadenia. Príspevok mu uznali. Do jedného hospicu ho nechceli prijať lebo bol mobilný, do druhého by ho vzali, ale po vyšetreniach v júli sa ukázalo, že popisované metastázy už nemá a s touto diagnózou môže žiť niekoľko rokov a tak sme hľadali ďalšie zariadenie a požiadali sme o odkázanosť na Domov sociálnych služieb.
Po celý čas Ivan nemal žiadne peniaze. Lieky mu niekoľko krát zaplatila Charita.

Boj s úradmi pokračuje

Približne po pol roku od podania žiadosti o invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne odpísali, že mu chýbajú odpracované roky. Zisťovali sme viac a doložili sme ďalšie potvrdenia. Nakoniec sa oplatilo a prvé peniaze dostal v septembri. Medzitým sme požiadali o dávku v hmotnej núdzi, ŤZP preukaz a odkázanosť na DSS V. stupeň a aj podanie samotný žiadostí do zariadení v Žilinskom kraji, ktoré si vybral. Každý mesiac musel chodiť na kontroly ORL, onkológovi, algeziológovi, občas pľúcnej lekárke, psychiatrovi a samozrejme k obvodnej lekárke. Hodiny sme spolu strávili po vyšetreniach, ale aj bez neho, keď sme žiadali len o predpis liekov. V snahe znížiť dlh na zdravotnom poistení sme žiadali o potvrdenie zo Slovinska, kde niekoľko rokov pracoval. Ivan prepísal žiadosť do slovinčiny, ale napokon to na výške dlhu nič nezmenilo.

Ivan sa nevzdáva

Napriek tomu, aký bol bojovník, mal veľké problémy s príjmom potravy, preto sme požiadali o kompenzačné príspevky, ktoré už nestihol využiť. V decembri sa jeho zdravotné problémy začali zhoršovať. Najskôr dostal zápal pľúc a bol hospitalizovaný. Krátko po prepustení, 3.1.2016, sme mu u nás v Útulku museli v noci privolať RZP pre veľmi silné bolesti v krížovej oblasti. O pár hodín ho priviezli naspäť s predpísanými receptami na lieky, 5.1.2016 mal opäť neznesiteľné bolesti a bola mu privolaná RZP a hospitalizovali ho s infekciou dolných močových ciest. Po mesiaci, 4.2.2016, v piatok ho prepustili. Vrátil sa ešte chudší a slabší. O štyri dni mal ísť na vyšetrenia do onkologického ústavu a  posledný rozhovor sociálnej pracovníčky útulku s ním bol o tom, že ho bude sprevádzať na vyšetrenie, ale už  tam nešli. Ivan sa tešil na návrat do Útulku, hovoril pred prepúšťaním z nemocnice, že ide domov.


V nedeľu, 7.2.2016, Ivan prehral svoj boj vo veku 48 rokov.

 

Stránka ukladá cookies na váš počítač, ak súhlasíte pokračujte.