Príbeh nocľahárne | Site-Install

Depaul pomáha ľuďom bez domova. Lebo ulica nie je domov.

Príbeh nocľahárne

Bratislava sa iba nedávno otvorila turistom a bezprizorné postavy motajúce sa historickým centrom a tráviace celé dni na lavičkách v parku tu kazili dobrý dojem. Nálada v spoločnosti bola voči ľuďom bez domova negatívna a jediná pozornosť, ktorej sa ľuďom v núdzi od kompetentných dostávalo, spočívala v represii a vytláčaní „problematických osôb“  na okraj mesta, kde ich nebolo tak veľmi vidieť. 

V tom čase bolo v Bratislave málo zariadení pre ľudí bez domova, ale keď bol niekto pod vplyvom alkoholu, do žiadneho útulku sa aj tak nedostal. Zima na prelome rokov 2005/06 bola krutá a 19 ľudí bez domova vtedy na následky podchladenia zomrelo. Mesto síce zriadilo pred voľbami 2006 dočasný stanový tábor, ale situácia zostávala stále kritická počas celého roka. Na situáciu zareagovala Iniciatíva 10, v ktorej desať neziskových organizácií hľadalo príčiny a riešenia existujúceho krízového stavu. Za hlavný dôvod označili neexistenciu nízkoprahových zariadení v meste.

V tom čase sa Juraj Barát stretol s Markom McGreevym, riaditeľom Depaul Trust z Anglicka, ktorý s ľuďmi bez domova pracoval už dlhé roky. Požiadali Marka o pomoc a pozvali ho na Slovensko. Po niekoľkých týždňoch a vzájomných rokovaniach sa podarilo založiť pobočku Depaul v Bratislave. Mark pomohol získať financie na rozbehnutie organizácie a z Anglicka vyslali svojho pracovníka Kierana Walsha, ktorý strávil niekoľko mesiacov na Slovensku a pomohol rozbehnúť prevádzku nocľahárne. Ostatné neziskové organizácie pomohli s personálom, mesto ponúklo budovu bývalej stolárskej dielne, Ministerstvo vnútra poskytlo z vojenských zásob základné vybavenie (poľné postele, stoly a stoličky) a večer 21.decembra 2006 sa nízkoprahová nocľaháreň otvorila pre prvých nocľažníkov. Prví klienti spali v administratívnej prístavbe budovy s 20 posteľami. Službu zabezpečovali dvaja pracovníci a na bezpečnosť dohliadali dvaja pracovníci bezpečnostnej agentúry (SBS). Kapacita prístavby sa však už po dvoch dňoch zaplnila a ďalší klienti boli umiestňovaní vedľa v halách, ktoré využívame prakticky dodnes. Zvesť o nocľahárni sa rýchlo rozšírila a po pár dňoch prichádzalo večer do nocľahárne 90-120 nocľažníkov.  

 

Stránka ukladá cookies na váš počítač, ak súhlasíte pokračujte.