Zbierka potravín pre ľudí bez domova | Site-Install

Depaul pomáha ľuďom bez domova. Lebo ulica nie je domov.

Zbierka potravín pre ľudí bez domova

November 14th, 2017

Zbierka potravín pre ľudí bez domova
Dojmy z druhej strany pokladničky


Nie je príliš mnoho ľudí, ktorých počas zbierky zaujme pokladnička na finančné dary. Vlastne je to v poriadku, pretože robíme zbierku potravín. Ale práve cez pokladničku som zažil asi najsilnejšie dojmy počas zbierky.
Zostalo mi v pamäti niekoľko obrazov, ktoré sa skladajú do zvláštnej mozaiky. Základom je masa ľudí namáhavo tlačiacich svoje úlovky v obťažkaných vozíkoch. A z tejto masy sa občas oddelí niekto, kto časť svojho nákupu (alebo aj celý!) nechá u nás. Alebo vhodí do pokladničky nejaké peniaze . 

A potom sú tu momenty, ktoré ma zasiahli hlbšie.  

Obraz prvý. V dave uvidím známu tvár. Bez záujmu prechádza okolo. Keď ma uvidí, tvár sa rozjasní.   Pýta sa, čo tu robíme a keď zistí, že to je zbierka pre ľudí bez domova, otvorí peňaženku a chvíľu sa prehŕňa v minciach. Nakoniec s ospravedlnením povie: „Žiaľ, nemám drobné“. Nevadí. Myslím to úprimne, lebo viem, že by som konal presne tak isto. 

Obraz druhý. Mladé dievča sa namáhavo snaží dosiahnuť z vozíčka na pokladničku. Keď jej 20 Eurová bankovka nakoniec skončí v pokladničke uľahčene si vydýchne a spokojne odchádza. 

Obraz tretí. Štýlovo oblečený pán v dlhom hubertuse odhodlane hádže do pokladničky jednu mincu za druhou. „Nech Vás Boh žehná za to, čo robíte. Viem, čo vaša pomoc znamená. Tiež som bez domova“. Tak si tie peniaze radšej nechajte a kúpte si čo potrebujete, snažíme sa ho rozumne presvedčiť. „Rob dobre druhým a ono sa ti to vráti“. Neviem, čo na to povedať. Má pravdu, Biblia to učí tiež.  ... A kde bývate? „Tu v lese nad predajňou ...“.

Obraz štvrtý. K pokladničke rozpačito pristupuje žena. Hneď z prvého pohľadu jasné, že nie veľmi dobre situovaná. Spýta sa, pre koho robíme zbierku. Keď počuje odpoveď, vytiahne 50 centov a bez váhania ich hodí do pokladničky. A potom s pokorným ospravedlnením povie: „Prepáčte, viac nemám. Som tiež bez domova“.

Obraz piaty. Pár v stredných rokoch pristupuje s poloprázdnym košíkom, v ktorom sa na dne stráca zopár kúskov tých najzákladnejších potravín. Zastavia sa a polovica nákupu skončí u nás: „Tiež sme boli na ulici“. A už je dobre? potešíme sa. „Hej. Bývame v podnájme. Ja mám invalidný dôchodok, on predáva Nota Bene. Celý mesiac si šetríme, aby sme zohnali 340 Eur na nájom“. Zďaleka nie sú za vodou. Nebezpečných nástrah číha na nich ešte príliš mnoho. Držíme však palce.

Keď večer unavený rozmýšľam nad týmito obrazmi v hlave mi víri množstvo otázok.
Máme právo prijať dary od tých najbiednejších? Máme však právo ich úprimný dar odmietnuť? Je im jedno, že dnes treba peniaze na všetko, dokonca aj vodu a záchod? Nie je práve takéto správanie potvrdením kritikov, že ľudia na ulici sú nerozumní? Že nevedia hospodáriť s peniazmi? Ja keď dávam peniaze, takmám zrátané, aby mi nechýbali. Prečo nedokážem pochopiť človeka v núdzi, ktorý daruje všetko čo má?

Ako rád by som to uzavrel z pozície rozumného, keby ma nevyrušoval ten obraz. Nevidel náhodou to isté Ježiš, keď porovnával dar bohatého v chráme s drobnou mincou chudobnej vdovy? Prečo ja „rozumný“ som tomuto obrazu nikdy poriadne nerozumel? Nevedia náhodou títo chudobní niečo, čo ja nevidím? Nerozumejú veciam, o ktorých ja, vďaka svojmu „zabezpečeniu“, ani netuším?

                                                       - mj -

Ľudí bez domova môžete podporiť tu.

ĎAKUJEME

 

    Stránka ukladá cookies na váš počítač, ak súhlasíte pokračujte.